Devätnásťročná Lea patrí k mladej generácii Piešťancov, ktorej detské dobrodružstvá budú vždy spojené so sídliskom, vôňou marhúľ či malinovkou na Lodenici. Jej detstvo bolo plné drobných radostí, no zároveň ide o obdobie, keď sa lopty na ihriskách pomaly začali vytrácať a nahrádzali ich hry na telefónoch. Dnes už stojí na prahu dospelosti a spomína na mesto, ktoré ju formovalo – aj s jeho krásami, aj s tým, čo jej v ňom chýba.
Kde si vyrastala a čo bolo typické pre tvoje detstvo tam? Kde si sa ako dieťa najviac hrávala?
Vyrastala som v blízkosti sedmičky školy (7. ZŠ na Brezovej ulici), na sídlisku. Typické bolo pre nás, že sme sa hrávali s kamarátmi a spolužiakmi na ihrisku pod okanmi nášho bytu, odkiaľ na mňa rodičia dávali pozor. Vždy som vykukla z okna, pozrela, kto je na ihrisku a ak tam bol niekto známy, hneď som išla. To detstvo na sídlisku bolo fakt super. Doteraz si pamätám tie hry ako stop-zem, schovávačky, vyklepávačky, preskakovali sme gumu, kreslili sme s kriedami. Boli sme tam od rána až do večera a každé sídliskové dieťa pozná ten pocit, keď mamina otvorí okno a volá, aby sme sa už konečne vrátili po celom dni domov.
Máš obľúbenú spomienku na letá v Piešťanoch?
Keď sa povie leto v Piešťanoch, spomeniem si na trávenie času na záhrade u mojej starej mamy. Mala veľký dom v starých Piešťanoch (časť mesta), kde sme sa ako rodina stretávali, jedli zmrzlinu a čerstvé marhule. V lete sme na záhrade behali cez vodu, ktorá striekala z hadice na polievanie, alebo sme sa kúpali v malom nafukovacom bazéniku.
Kam ťa rodičia najčastejšie brávali – zmrzlina, cukráreň, kino, kolotoče?
Mala som to šťastie, že s rodičmi sme vážne chodili všade možne. Milovala som chodiť do parku a taktiež aj na ihrisko Inčučuna. Alebo na Lodenicu, ktorá je dodnes srdcovkou mnohých Piešťancov. Tam mi rodičia vždy kúpili červenú malinovku, pivné paličky s rascou a soľou alebo čerešňové lízatko.
Ktorá cukráreň bola pre teba v detstve „naj“ ?
Často som chodievala s mojou babičkou do cukrárne Snack bar, alebo ako všetci hovoria „Šnek“. Tá je síce úplne retro, ale funguje doteraz a myslím, že odvtedy sa ani moc nezmenila. Pravidelne som si tam dávala čokoládový špic. No a na námestí sme chodievali do zmrzlinárne Leko – taká klasika, na oblátky zase do Kantíny na Kúpeľnom ostrove.
Pamätáš si na nejaké miesto, ktoré bolo pre teba počas detstva dôležité?
Tak, ako pre všetky deti, aj pre mňa bola Mušľa v parku súčasťou detských hier a bláznenia sa. Toto pódium som odjakživa milovala, pretože sme tam tancovali, spievali, robili vystúpenia a divadielka… fakt v každom ročnom období. Vždy sme tam dotiahli rodičov, posadili do obecenstva, odkiaľ to museli celé sledovať a na konci vždy zatlieskať.
Máš spomienku na nejaké podujatia v Piešťanoch, na ktoré rada spomínaš?
Typické, ktoré sa každoročne konali a stále konajú, sú Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny a Remeselné trhy. S tým sa mi spája napríklad pochod cez mesto v deň otvorenia kúpeľnej sezóny, ktorého sme bývali súčasťou v rámci našej športovej „sedmičky“ školy. No a taktiež aj spomínané Remeselné trhy – tú atmosféru milujem dodnes. Vždy sa tam stretneme s rodinnými známymi a nikdy neodídeme bez frgáľov (valašské koláče).
Kde ste chodili s partiou „na tajňáša“ alebo tráviť celé popoludnia?
Ako tínedžeri sme chodievali na miesto, ktoré je pri bývalom amfiteátri, neďaleko Domu Umenia a nazýva sa „jama“. Tam chalani skákali na bicykloch a my sme vysedávali na múriku. No a určite aj na Lido, ktoré je súčasťou dospievania asi každého človeka z Piešťan. Chodievali tam celé partie, vtedy to bolo proste „cool“.
Ako vyzerá bežný deň 19-ročnej baby v Piešťanoch?
To určite závisí od toho, či chodím do školy alebo mám voľno. Momentálne, rovnako ako aj moji rovesníci, sa snažím privyrobiť si na brigádach, čo je vlastne súčasťou môjho bežného dňa. Ak chcem relaxovať určite si pozriem seriál alebo počúvam hudbu. Taktiež sa snažím užiť si posledné dni v Piešťanoch, pred tým, ako odídem na vysokú školu. Takže trávim čas s kamarátmi, s ktorými sa už zrejme nebudem stretávať tak často, ako to bolo doteraz. Aj keď nás spája malé mesto, z ktorého vlastne všetci pochádzame, naše cesty sa postupne rozchádzajú. Je to také zvláštne, no zároveň úplne prirodzené, že práve teraz, keď ideme na vysokú školu, sa každý z nás vydáva svojou vlastnou cestou.
Kde sa dnes v Piešťanoch najviac stretáva vaša generácia?
Asi v kaviarňach, ktorých tu máme viac než dosť. Tam trávime spoločný čas. Ale nedávno som si uvedomila, že pre našu generáciu, alebo možno aj pre Piešťancov celkovo, je Aupark taký záchytný bod, stred mesta. Keď nevieme na ktorom mieste sa stretnúť, povieme si vždy „pred Auparkom“. Pre staršiu generáciu bol tento záchytný bod možno pešia zóna alebo Winterka a podobne, ale pre nás je to nákupné centrum. To je tá moderná doba.
Kam berieš kamošov, keď k tebe prídu z iného mesta?
Na zmrzlinu do Monalisa – z toho sú vždy hotoví. A taktiež aj na Kúpeľný ostrov, ktorý zbožňujú úplne všetci, domáci aj turisti.
Čo je teraz v Piešťanoch „trendy“ medzi mladými?
Matcha. Všímam si, že momentálne sa s ňou roztrhlo vrece v našich kaviarňach a pijú ju skoro všetci z môjho okolia. Pred pár rokmi sme ani nevedeli, že také niečo existuje. Dosť populárne sú medzi nami mladými aj sekáče. No a taktiež aj Tiktok – žijeme v generácii, kde sú sociálne siete našou každodennou súčasťou, čo je niekedy aj na škodu. Celkovo sme tým poznačení, rovnako aj koronou, ktorá prepukla v období, kedy sa začínalo to naše zlomové tínedžerské obdobie, ale to už je na inú debatu.
Čo ti tu najviac prekáža alebo chýba?
Chýba mi kultúra… a to hlavne mimo sezóny. Áno, teraz sú v meste podujatia, ale hneď ako skončí leto, je to tu prázdne. Taktiež mám pocit, že tu ostáva staršia generácia a mladšia odchádza… čo vlastne nie je len môj pocit, ale reálny fakt. Ja sa tomu ani nečudujem, pretože pre nás mladých tu nie je možnosť nejakého nočného života, žiaden klub, kam by sme išli, zábava, koncerty. Z rozprávania rodičov viem, že kedysi to tu naozaj žilo.
Ak by si mohla v Piešťanoch niečo zmeniť alebo pridať, čo by to bolo?
Pracovné možnosti. Bohužiaľ, je to tak, ale pracovných miest tu nie je dosť, a ak nejaké sú, tá ponuka nie je bohvieaká. Mnohí sú tým pádom nútení ísť do väčšieho mesta. Aj ja častokrát premýšľam, či v Piešťanoch budem mať po doštudovaní vôbec nejaké uplatnenie…
Čo máš na Piešťanoch najradšej – niečo, čo by ti chýbalo, keby si odišla?
Pocit domova. Rodina je pre mňa základ a vždy budem mať Piešťany spojené s mojím detstvom, domovom a bezpečím. Taktiež aj príroda, možnosti športovať – kdekoľvek a akokoľvek, prechádzky po meste a celkovo duch tohto mesta. Už len keď idem po pešej zóne, vynárajú sa mi spomienky na to, ako som s babičkou chodievala ráno na trh alebo s rodičmi po všelijakých výletoch v meste a okolí. Toto je asi niečo, čo vo mne ostane aj keď odídem.
Lein príbeh ukazuje, ako sa mení život mladých Piešťancov. Od detstva plného hier a zážitkov až po dospievanie, keď sa cesty kamarátov rozchádzajú a mnohí odchádzajú za štúdiom či prácou inam. Lea sa už o pár dní vydáva novou cestou, ide na vysokú školu, no Piešťany pre ňu vždy zostanú miestom, kde má korene, rodinu a spomienky, ku ktorým sa bude vracať aj v budúcnosti.
Lejke ďakujeme za rozhovor a do novej životnej etapy jej želáme veľa šťastia. Sme radi, že nám svojimi úprimnými odpoveďami dovolila nahliadnuť do svojho vnútra a zároveň aj uzavrela sériu rozhovorov s rôznymi generáciami Piešťancov.
