5 faktov, ktoré ste o piešťanských kúpeľoch nevedeli

Sofia Boďová
5 Min Read

Viete, čo je najviac fotografovaný symbol Piešťan? A čo je napísané pri vstupe na Kolonádový most? Prinášame pikošky, zaujímavosti alebo fakty, o ktorých ste možno nepočuli.

1. Bahno, bahno a ešte raz bahno

Tipnite si, koľko kilogramov bahna je potrebných pri jednom zábale. Ak sa vaše odhady pohybujú v hodnote zopár kíl, mýlite sa. Pri jednom zábale sa nanesie na telo pacienta až 40 kg liečivého bahna, ktoré je zahriate na špecifickú teplotu, približne 45°C.
V čom je „čaro“ jeho jedinečného zloženia? Sírne bahno vzniká vďaka dlhšiemu pôsobeniu teplej termálnej vody na mäkké horniny, pričom svoju špeciálnu formu získava aj vďaka užitočným baktériám, ktoré sa v ňom prirodzene nachádzajú. Proces jeho zrenia prebieha približne rok, a to v špeciálnych nádržiach s prietokom sírnej minerálnej vody. Tento proces nemá obdobu nikde inde na Slovensku a len málokde v Európe.

zdroj: Ensana

2. História liečivých prameňov siaha až do 16. storočia

Ranný stredovek! Už v tom období sa vedelo o liečivej sile piešťanských prameňov. Ich priaznivé účinky využívali dokonca aj panovníci, ako napríklad uhorský kráľ Matej Korvín, ktorého meno si možno pamätáte z dejepisu. Prvá písomná zmienka o ich uzdravujúcich vlastnostiach pochádza z roku 1549.
Kúpeľná tradícia v Piešťanoch sa začala koncom 18. storočia výstavbou prvých kúpeľných domov, pričom za oficiálny začiatok kúpeľov sa považuje rok 1830. Využívané bolo i v medzivojnovom období, kedy sa vyvážalo vlakmi za hranice do Viedne alebo až do Berlína.

zdroj: Kúpele Piešťany

3. Socha barlolámača nie je len symbolom úspešnej liečby

Asi vás neprekvapí, že socha muža lámajúceho barlu symbolizuje úspešnú liečbu. No vedeli ste, že tento bronzový unikát je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka? Za jeho vznikom stojí hneď niekoľko známych mien. Autorom je akademický sochár Robert Kühmayer, ktorý sochu vytvoril na základe objednávky legendárneho rozvíjateľa piešťanských kúpeľov, Ľudovíta Wintera. Na svojom tradičnom mieste (pri vstupe na Kolonádový most) stojí už takmer 92 rokov.
Tento symbol Piešťan sa stal najviac fotografovanou pamiatkou mesta a zároveň obľúbeným miestom na svadobné fotenie či stretnutia. Zaujímavosťou je, že liečivé výpary pôsobia na barlolámača opačne ako na pacientov. Prečo? Hoci je bronz odolný, odborníci pri reštaurovaní zaznamenali jemné zmeny na povrchu spôsobené dlhodobým vystavením sírnatým výparom z termálnej vody v okolí fontány. Odpoveďou teda je, že spomínané liečivé výpary, ktoré ľuďom pomáhajú, paradoxne urýchľujú starnutie sochy.

4. Kúpele ako obľúbené miesto „elity“

Kvalitné liečebné procedúry a luxusné ubytovanie si už v minulosti získali obdiv aristokracie a európske elity. Práve vďaka rodine Winterovcov, ktorá prevzala v roku 1889 ich vedenie, sa kúpele dostali na medzinárodnú úroveň. Winterovci investovali do výstavby moderných kúpeľných zariadení, ako bol hotel Thermia Palace, ktorý sa stal centrom spoločenského života. Okrem toho sa v tu konali významné kultúrne podujatia, ako koncerty, výstavy a športové súťaže. To všetko spravilo z Piešťan jedno z najprestížnejších kúpeľných miest v Európe.
Najmä začiatkom 20. storočia, teda v zlatých časoch kúpeľníctva, Piešťany navštevovali členovia európskych kráľovských rodín, intelektuáli, ale aj umelci, ako Alfonz Mucha. Medzi prominentných hostí patrili napríklad nemecký cisár Wilhelm II., rakúsko-uhorský cisár Karol I. a Ferdinand I, cár z Bulharska.

Na fotografii Alfons Mucha s Ľudovítom Winterom.
zdroj: Balneologické múzeum Imricha Wintera (na fotografii Alfons Mucha s Ľudovítom Winterom)

5. Povesť uzdravujúceho miesta aj počas vojny

Smutným faktom je, že prvá svetová vojna priniesla nielen fyzickú, ale i psychickú ujmu na zdraví. No aj počas náročného obdobia obmedzení a vojnového napätia zostali kúpele v prevádzke a slúžili na rekonvalescenciu zranených vojakov. Niektoré hotely sa dočasne zmenili na vojenské nemocnice, čo výrazne podporilo rozvoj procedúr s liečivým bahnom. V archívoch sa dokonca zachovali zoznamy vojenských pacientov s poznámkami o úspešnej liečbe. Napokon, aj vnútorný nepokoj a vyčerpanie patrili medzi následky bojov, ktoré bolo potrebné liečiť. Piešťany sa tak stali miestom, ktoré častokrát regenerovalo nielen telo, ale aj dušu vojakov.

MALÝ BONUS:
Poznáte význam nápisov na Kolonádovom moste?
Z jednej strany, smerom od mesta, je umiestnený nápis SALUBERRIMAE PISTINIENSES THERMAE, čo v preklade znamená Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele. Ide o názov latinskej básne z roku 1642, ktorej autorom je Adam Trajan. Z druhej strany, smerom od ostrova, sa nachádza výraz SURGE ET AMBULA, teda Vstaň a choď, prevzatý z evanjelia podľa Matúša, kde Ježiš uzdravuje ochrnutého.

nápis zo strany mesta
nápis zo strany Kúpeľného ostrova

Share This Article
Nekomentované

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *